Jeden z najlepsich lezeckých vikendov som zazil niekedy v minulom lete. S kamosmi sme si vyrazili zaliezt do nejakej novej oblasti, s tym ze spime v stanoch. Na prvy den sme si naplanovali navstevu Maninu.
Na Manin sme v pohode trafili - comu sa cudujem s mojimi navigacnymi schopnostami :). Hned ako sme sa dostali pod skalu, tak nas uvital symbolicky cintorin (ktory az tak symbolicky nebol, co dokazovali napisy "Tu zahynul nas ..."). Na uvitanie to nedoda odvahy nikomu, tak nam neostalo nic ine ako verit, ze nam sa to este dnes nestane. Po kratsom hladani sme nasli Stenu Cernoknaznikov. Na rozlez som si vybral jednu 5-tku Cicho. Dvojdlzkova cesta, ktorej druha cast nebola odistena. Kebyze mam pri sebe coky a friendy, ktore lezali pod skalou bolo by vsetko ok, ale takto ... Pred
sebou som videl jedinu odistenu liniu trocha vpravo, tak som sa do nej pustil. Ale uz pri prvom borhaku som
zistil, ze tak toto urcite za 5 nie je :D (v skutocnosti to bola cesta Potopa 7). Tak som traverzoval naspat
do logickej linie mojej cesty. V polovici dlzky rastol strom, comu som bol velmi rad :) - hodil som okolo neho slucku a cvakol expres. Nasledovat celkom slusny odlez do standu. Odtial sme s Jirkom zlanili dole.
Druha dvojka zatial preliezla zatial 3 cesty, ako sme sa my borili v tej jednej nasej. Mali sme natiahnute lano v jednej 7-, tak sme to skusali s hornym istenim, lebo cvakat by to bolo o drzku :). Nasledovali pokusy v ceste Bolek a Lolek 7+ - fakt pekna cesta.
Nasledovali este nejake lahke cesty.
Ako poslednu cestu som mal na plane jednu VI. Ale uz som bol na to asi unaveny po celom dni a tak som tam hodil svoju prvu drzku v zivote.
"No pome na to." Zo zaciatku to bola prechadza - prve 4metre. "Konecne mam prvy kruh, uz mi nehrozi zemovka :)." Ale nejako sa chyty zatracene zaoblili a nenasiel som ani jeden pozitivny chyt. Samozrejme ze tych chytov tam bolo neurekom, ale nie takych, ktore by som ja dokazal podrzat :) (chyty su vsade, len my sme makky :) ). Tak som radsej trocha zliezol do bezpecnejsieho miesta, odkial by som nepadol. Vytriasol som ruky a pustil som sa do druheho pokusu. Neskutocnym tempom mi odisli sily, nedokazal som ani naspat zliezt, tak som oznamil isticovi nech dava bacha, ze padam :). Troska otraseni po prvom pade som zistil, ze lano ma udrzalo (stary zilmont :D) a aj stary kruh. Tak som sa na tom kruhu odviazal a zlanil dole.
Pocas celej doby tam okolo nas pobehovali nejaki francuzski turisti. Mali tolko odvahy, ze sa pohybovali tam. kde by sme sa my naviazali na lano a v obycajnych teniskach. Neviem ci boli taki dobri alebo lahkomysleni. Ked sa stane nestastie v horach, tak su to vacsinou takito typci (aj ked
nestastie si nevybera). Nuz, alebo len my sme taki makky :).
Ako sme isli k autu, stretli sme domacich obyvatelov, lebo zastali na aute pri nas. Maskovani blavackou znackou
na firemnom aute sme boli omylom povazovani za Bratislavcanov.
Opytali sa nas: "Co nove v Bratislave?" A my na to: "Nevieme, preco?"
"No sak mate auto BA."
"Jaaj, my sme vsetci Nitrania :)."
"Heeej? No to tam mate teraz tu aferu s tou Hedvigou M."
"Noo, to hej :)." - sme slavni
Co bolo na tychto domacich zvlastne, ze za autom tahali prives a v nom obrovsky demizon vina. Vobec necakali kym pridu domov, ma parkovisku si rozdali plastove pohariky a capovali z privesu :). A nas neponukli :(.
Vydali sme sa hladat kemp, kde by sme si rozlozili stany na noc. Ale mali plno a navyse pred nami tam prislo auto ZEMNE PRA(S)CE. Nikdy som nevidel, zeby sa do dodavky napratalo tolko kakaovych spoluobcanov. Keby chceli, tak by nase auto dokonale obklucili a nemali by
sme sancu :), tak sme sa rozhodli navstivit kemp v Sulove :).
Vsetci sme mali dobru naladu po peknom dni. Mali sme dva stany pred 3 osoby, co znamenalo, ze 4 ludia sa vyspia v pohodli. Ako tak vybalujem stan, zacinam zistovat, ze mi nieco chyba. Nuz sak nacu su take menejcennosti ako tycky do stanu, no nie? :) Nechal som ich doma, bez toho sa stan nedal postavit, tak sme si s nim mohli akurat zakurit :) Po veceri sme si behli na pivco do miestnej krcmicky. Vycerpani po dlhom dni sme sa
traja napchali do stanu a jeden sa obetoval a spal v aute (za co som mu vdacny).
Rano sme sa zpakovali a vydali sa na Sulovske skaly. Pristup chvilu trval, tak sme z nudy hladali hriby :).
Pohlad sa nam naskytol na nadherne skalnate mesto. Bola to asi najkrajsia oblast, aku som zatial videl (teda okrem Vysokych Tatier :) ).
Na rozlez sme si dali dve cesty vedla seba, vlavo V+ a vpravo V, obe cesty lezu Petovia :) :
Nasledne sme sa vymenili s isticmi:
Po tychto velmi peknych cestach sme skusali nejake tazsie - Cesta svedkov liehovovych 6+ a jednu 7- TR. Pod skalou sa to len tak hemzilo ludmi, nechybali vsade pritomni cesi a aj jeden stvornohy kamarat sa motal pod nohy :).
Krasna oblast, ktora ponuka obrovske mnozstvo ciest vsetkych obtiaznosti. Len dufam, ze tu ochranari nezakazu horolezecku cinnost, kvoli zopar vytrznikom. Odporucam navstivit aj turistom.
Horam zdar
